Po neprehliadnuteľných výkonoch malého chlapca, ktorý sa so stupienkom (rozkladací stolček) začal objavovať na šípkarských turnajoch sa prepracoval riadne ďaleko. Spomínaný stupienok používal aby vôbec dosiahol na šípky zasiahnuté v hornej časti terča. Neodradil ho vek, výška a ani cestovanie. Šípkam absolútne prepadol a svojou húževnatosťou je príkladom pre všetkých hráčov. Poprosili sme ho o vyrozprávanie svojho doterajšieho príbehu. Vyjadrenie k tomuto mladému talentu poskytol aj šípkarský odborník a organizátor Pavel Korda. Nech sa páči…
Všetko to začalo v roku 2017 pred Vianocami. Na vine je v podstate televízny program. Blížili sa Vianoce a v TV nebolo nič normálne k vzhliadnutiu. Tak som prepínal programy a narazil na MS v šípkach. Preplnené hľadisko fanúšikmi v rôznych kostýmoch sa skvelo bavilo a spievalo Chelsea Dagger. Bola to veľká show…. a takto som spoznal tento krásny šport.
Keďže bolo pred Vianocami, skúsil som si pod stromček zaželať terč a šípky… a takto som sa dostal k svojmu prvému terču s „drôteným“ pavúkom a brassovým šípkam.
Spolu s tatíkom a mamkou sme začali sledovať šípky a pomaly som prenikal do ich tajov. Vtedy som ani len netušil, čo je barel, shaft, letka, krúžky, že súm rôzne materiály, hmotnosti, dĺžky a pod.
Stále častejšie som doma hádzal na terč. Mám obrovské šťastie, že moji rodičia ma od začiatku v tomto podporovali. Postupne mi kúpili aj lepší terč, kvalitnejšie šípky a čo je najhlavnejšie, podpoprovali ma aj v mojich túžbach sa stretnúť so svetovými hviezdami. Tak sme sa spolu dostali do Prahy na exhibičné turnaje, kde som sa osobne stretol s hráčmi, ako Simon Whitlock, Raymond van Barneveld, Michael van Gerwen, Paul Lim, Collin Loyd, Rob Cross, Martin Adams, Wayne Mardle, Vincent van den Vort, Peter Wright (ktorého som mal možnosť navštíviť aj v šatni a odfotiť sa s ním aj jeho manželkou Jo). Nezabudnuteľné pre mňa však je stretnutie s Phillom „The Power“ Taylorom na exhibíxcii v Prahe – Žofíne, kde ma po zápase s Petrom Wrightom vytiahol na pódium a podaroval mi šípky, s ktorými hral zápas!!!!
Na tomto mieste nesmiem zabudnúť ani na Palka Kordu s ktorým sme sa stali dobrými priateľmi a ktorého si spolu s rodičmi veľmi vážime. Tento PÁN mi tiež v mnohom pomohol, poradil a veľakrát povzbudzoval v tom, čo robím.
Ale späť k šípkam… Nabral som odvahu a spolu s rodičmi sme našli informácie, kde by sme mohli začať hrať šípky aj súťažne. Mal som niečo okolo 8 rokov a na turnaje som chodil so stolčekom, pretože, ak som hodil niečo do hornej polovice terča, nedosiahol som na šípky, aby som ich vybral…
Samozrejme, začal som v Prešove. Tu musím spomenúť a vyjadriť svoju vďaku prešovským hráčom – Milanovi Štefaňákovi v prvom rade, Rudovi Hudákovi, Lukymu Karabinošovi, Stanovi Beňovi, Tomášovi Miženkovi, ktorí sa ma od prvého momentu ujali a skutočne mi „pomáhali nájsť sever“… určite nesmiem zabudnúť ani na Matúša Klimka, ktorý bol v tom čase najlepším slovenským juniorom. Samozrejme tých chalanov z Prešova bolo viac…
Ako to už býva, s jedlom rastie chuť a tak som začal chodiť na turnaje aj do Bardejova. To už je samostatná kapitola v mojom šipkárskom živote s názvom Garžoľ. Ferko Mika, Martin „Chester“ Ševcov, Jožko „Guzo“ Vavrek, Marek Dorin, Matúš „Pitty“ Tipul (a mnohí ďalší) ma hráčsky veľmi ovpyvnili a zase posunuli ďalej. S týmito pánmi som urobil veľký krok v mojom rozvoji. V Bardejove som bol postupne nominovaný do B družstva, potom do A družstva a nakoniec som dostal kartu aj do Premiere League (všetko medzi dospelými).
Ako som už spomínal tú chuť do jedla… prišli prvé Mastre, Slovenské poháre a Majstrovstvá Slovenska a spolu s nimi aj stretnutie so skvelými šípkarmi a spoločné zápasy s nimi. Ľubo „Pivi“ Pivarč, Jožko Fundárek, Oto Zmelík, Martin „Červík“ Červeňan, Peťo Martin, Jožko „Seko“ Sekereš, Erik Poliak, Milanko Dudáš, a zase… mnohí ďalší.. Tí všetci ma prijali medzi seba a ja som im za to veľmi vďačný. Za to ako ma medzi seba prijali a za ich veľmi cenné rady! Samozrejme aj milí priatelia z juhu – Andrej Jung, Sanyika Bugár, „Doki“ Szigety, Attila Marosi…
Nesmiem však zabudnúť ani na Maťka Horečného a Zdenka Pastoreka, ktorí ma tiež motivujú byť stále lepším.. a samozrejme, aj naši „šéfovia“ – Karol Kirchner a Ferko Šulc.
Na tomto mieste nemôžem nespomenúť aj partiu chalanov z Memories Pubu v Košiciach, od ktorých som dostal ponuku reprezentovať ich klub v softovom teame.
Moja špeciálna vďaka patrí veľkému hráčovi – Gabimu Váraljayovi, ktorý mi v poslednom čase venoval neuveriteľne veľa času, tréningu a skúseností, napriek tomu, že prechádzal cez veľmi ťažké životné obdobie!!! Veľká vďaka Gabi!!!
Vďaka všetkým vymenovaným pánom šípkarom som sa dostal aj na medzinárodné súťaže. Ako 10 ročný som si mohol zahrať seniorskú súťaž BDO – North Cyprus Open, Slovak Open, kde som vo veku 10 rokov skončil v top 64 medzi dospelými. Nikdy nezabudnem na zápas s Nickom Fulwellom (teraz nasadený na Majstrostvách sveta WDF), kde som si 9. šípkou upavil na veľký double a Nick mi zavrel 158 ☺.
Nezabudnuteľným zážitkom je aj účasť na kvalifikácii juniorov na Majstrovstvá sveta WDF v holandskom Assene, kde som skončil v TOP 16 a prehral svoj zápas s pozdejším víťazom celého turnaja. Nezaplatiteľná skúsenosť môcť si zahrať s najlepšími juniormi z tradične šípkových krajín, ako sú Anglicko, Holandsko, Nemecko, Belgicko…
Všetko toto píšem preto, aby som upozornil na to, že ak máte okolo seba skvelých ľudí, tak je podstatne jednoduchšie zúročiť svoj talent. Talent je naozaj skvelá vec, ale bez práce na ňom, s ním naozaj nevystačíte. Vďaka vyššie uvedeným skutočnostiam a vymenovaným pánom, s nesmiernou podporou svojich drahých rodičov, som mohol svoj talent rozvíjať stále viac a viac. V pohodovej atmosfére s pohodovýmu ľuďmi a pohodovým tréningom sa dosahujú pohodové výsledky.
Mal som to obrovské šťastie, že moju hru si všimol (teraz už náš kamarát) Tomáš Rejko, majiteľ obchodu Cinkili a ponúkol mi spoluprácu, ktorú som samozrejme s radosťou prijal a Tomášovi ďakujem za už niekoľkoročnú spoluprácu. Veľmi si to vážim.
Naozajstné prekvapenie ma však čakalo v Prahe pri účasti na Czech Darts Open 2021. Až pri odchode domov ma „stopol“ pán šípkar a lovec talentov Darryl Fitton a ponúkol mi niečo, o čom sníva asi každý šípkar, ktorý to so šípkami myslí aspoň trochu vážne. Povedal mne a tatíkovi, že ma sledoval počas celého turnaja a že sa mu veľmi páči moja hra, vystupovanie a správanie sa pri terči. A potom… na nás „vyrukoval“ s ponukou spolupráce s firmou Mission. Napriek tomu, že o takej ponuke som sníval, prekvapila ma tak, že som skoro „onemel“. Po sérii mailovej komunikácie sa ujasnili podmienky zmluvy.. a.. sen sa stal skutočnosťou. Asi ako prvý slovenský šípkar, a to vo veku 12 rokov, mám tu česť mať podpísanú zmluvu so šípkarskou firmou a ešte k tomu z krajiny šípiek – Anglicka, a okrem skvelých juniorských kolegov z Anglicka, Holandska, Maďarska, či Číny som sa stal teamovým „kolegom“ takých hráčov, ako Alan Soutar, Richie Edhause, alebo Ryan Joyce.
To, že som sa ako 10 ročný stal najmladším víťazom kola Slovenského pohára (výhra vo finále s vtedy slovenskou juniorskou jednotkou Matúšom Klimkom) a vo veku 12 rokov som sa stal najmladším majstrom Slovenska (v steeloch aj softoch), svedčí o tom, že v šípkach vek nie je dôležitý… ani výška, hmotnosť. V tomto prekrásnom športe je dôležité niečo úplne iné – srdce a zapálenie pre vec.
Nebojte sa ísť za svojim snom!!! Trénujte a obklopte sa skvelými ľuďmi. Výsledky sa určite dostavia. Nebojte sa prehrávať, lebo (ako ma vždy učil môj tatík a mamka) výhra síce poteší, ale dopredu Vás posunie len prehra. Zúčastňujte sa čo najväčšieho počtu turnajov a smelo si „skrížte šípky“ aj s tými najlepšími – oni Vás posunú vpred a určite Vám ochotne poradia, ako a čo zlepšiť.
A to najhlavnejšie – BAVTE SA ŠÍPKAMI!!!
#ForTheWin
#TeamMission
Pár otázok ohľadne vnímania Dominika Kočika sme položili aj Pavlovi Kordovi. Tento ústretový človek nám aj napriek svojej zanepráznenosti pohotovo odpovedal a na záver poskytol aj radu všetkým mladým hráčom. Za jeho spoluprácu a angažovanosť v šípkach sme mu veľmi vďační.
SlovakSD: Ako si sa prvýkrát dopočul o Dominikovi?
P.K.: Prvýkrát som o Dominikovi počul v roku 2018 a prvýkrát sme sa stretli na exhibíxcii na Královke, alebo na Czech Open, nie som si už istý.
SlovakSD: Čím ťa zaujal?
P.K.: Zaujal ma tým, že je to veľmi slušný chlapec.
SlovakSD: Aké bolo prvé stretnutie?
P.K.: Dobre som sa porozprával s jeho rodičmi a pochopil som, že to so šípkami myslia vážne a v Dominikovi drieme veľký talent.
SlovakSD: Prekvapilo ťa aký je mladý?
P.K.: Vzhľadom k tomu, že sme sa priamo stretli naživo ma to neprekvapilo, vtedy mu bolo 8-9 rokov. Bol to ešte chlapček.
SlovakSD: Poradil, alebo pomohol si mu v stretnutí s Cinkili, alebo firmou Mission?(s oboma Dominik spolupracuje)
P.K.: Nemám vôbec prsty v tom, že by spolupracoval s Cinkili, alebo Missionom. Zaslúži sa o to Dominik sám svojimi výkonmi a predpokladám, že k tomu pomohol jeho tatko Paľo.
SlovakSD: Čo je podľa teba preňho teraz najdôležitejšie v šípkarskom živote?
P.K.: Vo svojom veku je už skvelým šípkarom a samozrejme aj tieto dve zmluvy s Cinkili a najmä s firmou Mission (TeamMision) mu pomôžu na jeho ceste. Jeho rodina ho podporuje a určite to zvládnu skvelo.
SlovakSD: Aké má pred sebou teraz možnosti, ako hráč?
P.K.: Dominik má pred sebou všetky možnosti, ktoré bude chcieť a nie je to len kvôli spolupráci s Cinkili, alebo firmou Mission. Vďaka podpore celej jeho rodiny a hlavne preto, že on sám naozaj chce.
SlovakSD: Nejaké všeobecné odporúčanie pre ostatných mladých šípkarov?
P.K.: Odporúčanie pre všetkých začínajúcich šípkarov, to je naozaj ťažké. Bez tréningu a sebaobetovania to nejde. Pokial sa hráči vyhovárajú, že nedá sa to, alebo tamto tak to nepôjde. Sebaobetovanie je nutné. Hráči ktorý myslia vážne a chcú niečo dosiahnúť musia toto podstúpiť. Tak isto ako to podstúpili Wright, alebo Gerwen. Bez Sebaobetovania nedosiahnete nič ani v športe, ani celkovo v živote.